Môj príbeh

06.04.2012
Miro Tóth / Hanka Plintová

“TVOJ OTEC SPAL OPITÝ V PRIEKOPE.” Takto ma neraz spolužiaci privítali v škole, ukazujúc si na mňa prstom. Svoje detstvo som prežila v rodine, kde sme po výplate nevideli otca niekoľko dní, pokiaľ všetko neprepil... Ľúbil aj hrávať karty o peniaze. Keď prišiel domov, bol špinavý a smrdel alkoholom a cigaretami, alebo sme dostali účet za rozbité okno vlakovej stanice a tak... Bežné bolo, že sa s mamou hodiny hádali a mnohokrát sme boli s bratom svedkami ako ju v kúte bil a kopal, mala vytrhané vlasy a na tele modriny...

04.03.2012
Majo Poljak

Majo: Boh má svoje správne časovanie

06.02.2012
Hanka Plintová

Keď chcete niekoho niečo naučiť, najprv zasejte zrniečko zvedavosti.

Zvedavosť

Stáli sme s otcom na balkóne a pozorovali hviezdy. Často som našim liezla na nervy množstvom otázok. Otec bol hlavným tvorcom môjho názoru na svet.

09.01.2012
Miro Tóth / Hanka Plintová

Narodil som sa v Brne, moji rodičia boli obaja Židia, ale boli to sekulárni, nepraktizujúci Židia. Po tom, ako sa narodil môj brat sa moji rodičia rozviedli a moja matka sa znovu vydala. Presťahovali sme sa do malej dediny Těšany u Brna, kde boli moji rodičia správcami zámku. V roku 1939 prišli moji príbuzní a varovali nás, že pre Židov je už nebezpečné zotrvávať v Európe, kým je tu Hitler aktívny. Ale moji rodičia sa rozhodli zostať a starať sa o rodinný biznis. Život na zámku v Těšanoch bol veľmi pohodlný, až kým neprišiel nacistický tank.

09.11.2011
Miro Tóth

Mám 35 rokov. Značnú časť svojho života som žil bez Boha. Viac ako 10 rokov som užíval drogy a holdoval aj iným závislostiam. Ako 15-ročný som sa pokúsil o samovraždu. Bol to skôr výkrik o pomoc ako skutočné odhodlanie zomrieť. Po určitých udalostiach v rodine som v 15ich rokoch začal behať s partiou, ktorá žila „slobodne a naplno“. Pili, chodili na diskotéky, boli "nezávislí". Mňa to fascinovalo a hlavne som sa cítil prijatý a slobodný. Začal som sa vzpierať a neskôr som sa dostal do partie, ktorá užívala aj drogy.

05.10.2011
Miro Tóth

Mala som osemnásť, dominantného ocina, fajn maminu, zopár vzťahov s chalanmi, milovala som klavír, končila som gympel, panoval komunizmus... Len jedna odpoveď na moju otázku mi zmenila celý môj život a všetky moje hodnoty. Tú otázku som položila mojej učiteľke klavíra na klavírnej súťaži, keď sme mali trochu času a odskočili sme si na koláčik do cukrárne. Samozrejme v súvislosti s „ťažkosťami s chlapcami“ som sa jej opýtala, či sa má človek v živote riadiť srdcom alebo rozumom, pretože moje srdce a rozum si protirečia. Ona mi odpovedala: „DUCHOM BOŽÍM sa má riadiť človek!“ Tak važení!

05.09.2011
Miro Tóth

Som presvedčená, že ani jeden z nás si nevyberá rodinku do ktorej sa na- rodí, ale môže si vybrať a rozhodnúť sa, aký život chce žiť a ako si nechá či nenechá svoju budúcnosť ovplyvniť svojim rodinným zázemím. Som vďačná za rodinu, v ktorej som mohla vyrastať a ešte stále byť jej súčasťou. Byť obklopený láskou a starostlivosťou - to predsa nemôže byť zlé. Napriek tomu by bol môj život bez Krista vedený smerom k materializmu, kariérizmu, sebarealizácii, pesimizmu a všetkému tomu, čím som bola obklopená. Semiačka boli zasiate, ale pôda vďaka Bohu nebola “dosť dobrá” na to, aby vzišla úroda!

05.06.2011
Miro Tóth

Sú chvíle, kedy sa v našich životoch môžeme zastaviť a pripomenúť si s odstupom času, čo všetko pre nás Pán Ježiš spravil a čo všetko bol ochotný za nás Boh obetovať, aby nás priviedol k slobode. Keď na to myslím, moje srdce napĺňa pocit veľkej vďaky Bohu za to ,že ma zachránil. Tam, kde som si ja myslel, že je môj koniec, on spravil nový začiatok a ja vám môžem o tom všetkom teraz napísať...

01.05.2011
Miro Tóth

Narodil som sa 30. marca 1984 v Nových Zámkoch, ale celé svoje detstvo som prežil na dedine. Býval som vyše 12 rokov v dedine Dolný Ohaj s mamou, otcom a o 3 roky mladším bratom. Prežil som typické dedinské dobrodružné detstvo s mnohými kamarátmi, bunkrami na stromoch, hrami na dobrodruhov, a keďže som mal vždy veľkú rodinu ako aj z maminej, tak aj z otcovej strany, víkendy boli pre mňa úplne výnimočné, pretože ku nám vtedy všetci chodievali a zažili sme vecí, na ktoré sa dobre spomína. Z môjho pohľadu to bolo šťastné a bezproblémové detstvo.

05.04.2011
Miro Tóth

Patrila som medzi deti, ktoré nemali šťastie, aby žili s rodičmi. Pár mesiacov po mojom narodení som bola zverená do starostlivosti babičky. Bola som veľmi chorľavé dieťa, detstvo a pubertu som strávila v nemocniciach alebo na liečeniach. Ako som rástla, rástol so mnou aj pocit samoty, opustenosti, pocit nespravodlivosti a otázka: Prečo práve ja? Bolo pre mňa ťažké žiť v spoločnosti, kde ma ľudia posudzovali podľa sociálneho postavenia. Brali ma len „ako sociálny prípad“. Čoraz viac na mňa doliehala nespravodlivosť, prestavala som dôverovať ľuďom, uzatvárala som sa do seba.