Môj príbeh

Narodil som sa v Brne, moji rodičia boli obaja Židia, ale boli to sekulárni, nepraktizujúci Židia. Po tom, ako sa narodil môj brat sa moji rodičia rozviedli a moja matka sa znovu vydala. Presťahovali sme sa do malej dediny Těšany u Brna, kde boli moji rodičia správcami zámku. V roku 1939 prišli moji príbuzní a varovali nás, že pre Židov je už nebezpečné zotrvávať v Európe, kým je tu Hitler aktívny. Ale moji rodičia sa rozhodli zostať a starať sa o rodinný biznis. Život na zámku v Těšanoch bol veľmi pohodlný, až kým neprišiel nacistický tank.

Mala som osemnásť, dominantného ocina, fajn maminu, zopár vzťahov s chalanmi, milovala som klavír, končila som gympel, panoval komunizmus... Len jedna odpoveď na moju otázku mi zmenila celý môj život a všetky moje hodnoty. Tú otázku som položila mojej učiteľke klavíra na klavírnej súťaži, keď sme mali trochu času a odskočili sme si na koláčik do cukrárne. Samozrejme v súvislosti s „ťažkosťami s chlapcami“ som sa jej opýtala, či sa má človek v živote riadiť srdcom alebo rozumom, pretože moje srdce a rozum si protirečia. Ona mi odpovedala: „DUCHOM BOŽÍM sa má riadiť človek!“ Tak važení!

Sú chvíle, kedy sa v našich životoch môžeme zastaviť a pripomenúť si s odstupom času, čo všetko pre nás Pán Ježiš spravil a čo všetko bol ochotný za nás Boh obetovať, aby nás priviedol k slobode. Keď na to myslím, moje srdce napĺňa pocit veľkej vďaky Bohu za to ,že ma zachránil. Tam, kde som si ja myslel, že je môj koniec, on spravil nový začiatok a ja vám môžem o tom všetkom teraz napísať...

Patrila som medzi deti, ktoré nemali šťastie, aby žili s rodičmi. Pár mesiacov po mojom narodení som bola zverená do starostlivosti babičky. Bola som veľmi chorľavé dieťa, detstvo a pubertu som strávila v nemocniciach alebo na liečeniach. Ako som rástla, rástol so mnou aj pocit samoty, opustenosti, pocit nespravodlivosti a otázka: Prečo práve ja? Bolo pre mňa ťažké žiť v spoločnosti, kde ma ľudia posudzovali podľa sociálneho postavenia. Brali ma len „ako sociálny prípad“. Čoraz viac na mňa doliehala nespravodlivosť, prestavala som dôverovať ľuďom, uzatvárala som sa do seba.