kc news Časopis

Som rád, že som dostal tú možnosť podeliť sa o svoj príbeh...Viete, uvedomil som si jednu vec – ako je Ježiš originálny v tom, ako k nám pristupuje...Každý jeden z nás, ktorých život zmenila Ježišova prenikajúca prítomnosť zažil niečo výnimočné, osobné a svojím spôsobom originálne...Je úžasné vedieť, že sme pre Kráľa Kráľov hodný toho, aby k nám pristupoval osobne. Je skvelý.

A tu je môj príbeh... Ale poďme na to od začiatku... Narodil som sa ako najstarší syn z troch detí...Vyrastal som na jednom sídlisku v Nových Zámkoch( kde žijem dodnes) a mal som bežné detstvo plné všedných aj nevšedných zážitkov...Moji rodičia neboli veriaci, prvý kontakt s vierou ako takou som zažil niekedy v období, keď som bol asi druhák na Zš-ke...Moja starká z otcovej strany bola silne založená veriaca a tak som na jej popud začal chodiť na náboženstvo a do kostola...Budem úprimný, moc sa mi tam chodiť nechcelo, možno preto, že to bolo viac nasilu ako dobrovoľne...Veď kto by si nechal v tej dobe ujsť Kuka? :) ale dnes viem, že aj toto obdobie bolo súčasťou Božieho plánu pre môj život .Začal som tam chodiť pravidelne, rástol som a dospieval a neskôr som do kostola chodil dokonca rád...Začal som niektorým veciam veriť, uvedomoval som si, že „tam hore“ asi niekto naozaj bude, že tu bol nejaký Ježiš, že vraj bol ukrižovaný, ale nevedel som pochopiť, ani uveriť tomu, že by mohol vstať z mŕtvych...Keď som bol siedmak na ZŠ- ke, prestúpil som kvôli vynikajúcim športovým výkonom do športovej triedy a tu začala prvá etapa života, ktorá začala formovať moju hodnotu, to, ako som videl sám seba a mala veľký vplyv na moju budúcnosť...Budem úprimný, ako rodina sme to veľakrát nemali moc ľahké...Často krát sme mali nedostatok peňazí, museli sme si peniaze požičiavať od príbuzných a bolo pre mňa dosť pokorujúce nosiť celý rok jedny nohavice, alebo striedať tri maminou uštrikované pulóvre...Viete si určite predstaviť, čo to mohlo urobiť s chlapcom v puberte, keď začínal objavovať sám seba. Bolo to pre mňa strašne ťažké. Hlavne v triede plnej triednych obľúbencov a „frajerov“ so značkovými vecami, ktorý mi dali patrične pocítiť, ako ma vidia oni...K tomu mi nepridala ani moja postava( prezývka Kosťo sa so mnou niesla celé roky), vyrážkami posiate čelo a staromódny účes česaní do boku s obrovskou kučeravou vlnou.. Cítil som sa ako nula. Nepreháňam...Keď som kráčal po chodbách školy, robili si so mňa srandu aj mladší žiaci. A ja som s tým nevedel nič urobiť...Viete čo bol však najväčší paradox? Že som bol najrýchlejší žiak na škole...Trénoval som atletiku a na konte som mal mnoho školských rekordov...Prakticky som zlepšoval už len ten svoj, lebo som na škole nemal konkurenta...Ale aj napriek tomu som uveril tomu, že som nikto, posledný z posledných. Pamätám si jeden konkrétny moment, keď som ráno stál pred zrkadlom pripravený ísť do školy...A pri pohľade na seba som sa strašne rozplakal. Mysľou mi prebehlo: „ Prečo nie som ako .T.L?(jeden z najobľúbenejších chalanov triedy).Tento moment presne vystihol to, aká bola moja sebahodnota. Po ZŠ- ke som nastúpil na strednú, kde som išiel študovať odbor kuchár. Vedel som, že tu začína pre každého niečo nové a tak som sa rozhodol, že začnem od znovu a posnažím sa o to, aby som zapadol do kolektívu. Na začiatku to išlo celkom fajn...Ale keďže som bol dobrý žiak a v triede boli väčšinou priemerní žiaci, znovu som sa začal niečím líšiť...Poznámkami typu bifľoš ma bežne odprevádzali od tabuly...K tomu som nikdy v živote nepil ani nefajčil...A tým som sa od nich vzďaloval ešte viac...Chcel som medzi nich tak veľmi zapadnúť...

A to bolo aj motívom toho, prečo som prvý krát vyskúšal alkohol...Len kvôli nim...A zrazu ma začali brať medzi seba. A o to mi išlo...keď som mal 15, prišiel som náhodou prvý krát do styku s marihuanou. A zrazu som bol niekto. Viem, dnes to je celkom bežná vec( bohužiaľ) , ale vtedy to bolo iné( veď to bolo pred 13mi rokmi)...Moja smola bola v tom, že sa mi to zapáčilo a začal som ju fajčiť. Najprv len občas, neskôr každý piatok, víkend a asi po pol roku som ju už fajčil denne... Kto vyšiel z niečoho podobného, vie, čo tento život obnáša. Samé klamstvá, pretvárka, faloš, kvôli droge je človek ochotný urobiť čokoľvek. Keď som mal 16, za mestom som mal malé políčko , kde som ju pestoval a začal som ju aj predávať. Neskôr som skúsil hašiš, nakoniec prišlo LSD. Môj život bol naplno ovládnutý drogou a závislosťou. Ona bola mojím vstávaním, aj zaspávaním. Kto to nezažil, nepochopí. Takýmto životným štýlom som žil 5 rokov. Moje vzťahy s rodičmi aj súrodencami sa úplne rozpadli, neustále hádky, klamstvá...Mal som kopu dlhov, pár vecí skončilo v záložni...A popri tom som ešte stále chodil do kostola. Dokonca aj na spovede. Pár krát sa mi stalo, že som išiel na spoveď, balíček s „trávou“ som si dal do kríkov pred kostol, vyspovedal som sa a išiel som znovu „zahúliť“... Toto bol môj život a moja viera. Asi po piatich rokoch zrazu prišiel moment, keď som začal viac rozmýšľať o tom, čo žijem. Uvedomil som si, že moje sny a túžby boli kedysi úplne iné a že dnes som od nich na míle vzdialený...Veď pre mnohých ľudí som bol len feťák a díler. A tak som zrazu zatúžil po zmene. Rozhodol som sa, že s drogou úplne prestanem. Od pondelka, od nového roku, od narodenín. Možno to poznáte.Snaha bola, ale závislosť a partia bola silnejšia ako ja. Nebolo šance. Až raz...

Na ten deň nikdy nezabudnem. Bol som na námestí, len som tak sedel a snažil som sa vyvetrať si myšlienky. A v tom som si na druhej strane námestia všimol, že sa stavia akési pódium, bola tam kôpka ľudí. Tak som prišiel bližšie a v tom sa mi prihovoril jeden chalan, ktorého som poznal z videnia a vždy sa mi zdal taký iný. Nevedel som si vysvetliť čím, ale bol iný. A on mi povedal, že sa tu chystá jeden koncert a bude tam vystupovať aj nejaký raper z Ameriky. Ako povedal toto slovo, oči sa mi rozžiarili, lebo rap som miloval. A tak som zostal. Vystupovalo tam viac Američanov, spievali a tancovali. Program bol celkom super. Na druhý deň mali vystupovať v miestnej hale, ale tam som už nechcel ísť. Už som sa chystal odísť, keď za mnou prišlo jedno dievča a spýtalo sa ma, či sa mi program páčil...Ja že hej. A tak sa ma spýtala, či by som nechcel prísť aj zajtra, že to bude super. Úprimne, nechcel som prísť. Ale poznáte rozmýšľanie chalanov:) A tak som povedal, že prídem ( v nádeji, že sa tam s ňou stretnem). Na druhý deň som sa pripravil, že ten večer si dobre užijem a poriadne som sa nahúlil. Prišiel som do haly a ona bola plná ľudí. Nechápal som. Bolo tam asi 300 mladých z celého mesta. Začal program, v podstate bol rovnaký ako na námestí, tancovalo sa, rapovalo a mne sa to páčilo. A zrazu ten raper zobral mikrofón a povedal, že nám chce niečo povedať. Povedal, aby zapli svetlá v hale, že nám chce vidieť do očí. A vtedy ma až zježilo, lebo som cítil, že sa niečo bude diať. Aj sa dialo. Povedal nám, že sú z USA, ale že sem neprišli len kvôli spevu. Povedal, že ich sem za nami Niekto poslal a že nám o Ňom chce niečo povedať. Povedal nám , že ten Niekto nás pozná dokonale. Pozná to, čo žijeme, pozná naše boje, naše problémy. On vidí všetko. Že ten Niekto sa volá Ježiš a dnes nám ponúka nový začiatok. Že dnes je pripravený zabudnúť na všetku tú špinu, ktorú sme zažili a je pripravený dať ním nový začiatok. Ako som tam tak sedel- poviem vám, som chalan, ale slzy sa mi tlačili do očí a ja som nevnímal nikoho okolo seba. Cítil som, že som tam len ja, ten raper a ON. Stáli mi všetky chlpy na tele a cítil som sa neopísateľne. Tie slová smerovali priamo ku mne, slovo po slove sa mi zarezávali do srdca. Akoby niekto odkryl moje falošné ja, stál som tam nahý sám pred sebou a prvý krát som videl sám seba bez cenzúry. Dnes viem, že to bol Duch Svätý, ktorý zatriasol mojím vnútrom, že sa mi prihovoril samotný Boh, že pri mne stál Pán Ježiš osobne a podal mi svoju prebodnutú ruku...Potom ten muž povedal, či by sme sa mohli postaviť, že sa za nás chce pomodliť. Celá hala sa postavila na nohy, až na pár jedincov, ale mne to bolo jedno, nič som nevnímal, len ten zvláštny, hrejivý pocit. Muž sa modlil ako som nikdy nikoho nepočul modliť sa. Bolo to osobné. Potom povedal, že túto akciu organizovalo jedno miestne spoločenstvo kresťanov a že sme tam srdečne vítaní...Pamätám si, že keď som v ten večer odtiaľ odchádzal, niečo vo mne bolo iné. Cítil som sa taký „ľahký“ a viem, že sa vo mne niečo zmenilo.

Začal som chodiť do miestneho spoločenstva, kde som spoznal mnoho skvelých ľudí, ktorý mi pomohli pochopiť, čo je to skutočný, život meniaci vzťah s Ježišom. Pán Ježiš sa ku mne mocne priznával, po nejakom čase ma vyslobodil od závislosti na drogách (dnes som už 8.rok čistý), moje vzťahy s rodičmi sa začali uzdravovať a dávať do poriadku, zažil som mnoho svedectiev, keď Boh nadprirodzene vstúpil do okolností a situácií a zmenil ich na svoju Slávu. Boh začal viesť môj život, dal mi pochopiť, aký som pre Neho vzácny, že som výnimočný a že aj za môj život bola zaplatená vysoká cena, takisto ako za každého z nás. Som mu za to veľmi vďačný a nikdy by som tento život nemenil. Sláva Ježišovi Kristovi. Amen!

„Lebo ste kúpení za veľkú cenu. Nože teda oslavujte Boha svojím telom a svojím duchom, čo je oboje Božie.“ 1.Korinťanom 6, 20