kc news Časopis
Som presvedčená, že ani jeden z nás si nevyberá rodinku do ktorej sa na- rodí, ale môže si vybrať a rozhodnúť sa, aký život chce žiť a ako si nechá či nenechá svoju budúcnosť ovplyvniť svojim rodinným zázemím. Som vďačná za rodinu, v ktorej som mohla vyrastať a ešte stále byť jej súčasťou. Byť obklopený láskou a starostlivosťou - to predsa nemôže byť zlé. Napriek tomu by bol môj život bez Krista vedený smerom k materializmu, kariérizmu, sebarealizácii, pesimizmu a všetkému tomu, čím som bola obklopená. Semiačka boli zasiate, ale pôda vďaka Bohu nebola “dosť dobrá” na to, aby vzišla úroda! Nie všetky spomenuté veci sú zlé, ale bez Božej perspektívy by ma určite nenaplnili.
Moje rodinné prostredie mi cestu viery moc neprezentovalo. O to viac som nadšená Bohom, ktorému naozaj nič nie je nemožné, ani nájsť si cestu k niekomu, kto ho vlastne ani nehľadal. Napriek tomu, že Boh nebol súčasťou môjho detstva a ranného dospievania, keď som sa dostala na hodinu náboženstva, vďaka spolužiačke som ku podivu nič neriešila. Proste Boh je a koniec, bodka. Bola to milosť, za ktorú som veľmi vďačná! Všetko som brala vážne, hlavne chodenie do kostola. Či v tom bol život, či len zákon, to už vie len Boh. Bol to pekný, hoci pomalý začiatok,ale nakoniec som došla k cieľu. Aspoň k tomu čiastočnému - kým som ešte tu na zemi Až po vysokú školu môj život smeroval k výsledkom, hlavne tým školským. Vysoké nároky, veľmi uspokojivé výsledky a aj napriek tomu nespokojnosť a porovnávanie... To mi nestačilo a nevyhovovalo. Snaha a neocenenie. Hľadala som niečo viac. Spolužiaci na škole mali trošku iné životné priority ako ja, a tak ani ich spolo- čenstvo nebolo to, čo by som vyhľadávala.
A potom som navštívila jedno zhromaždenie, cirkev podobnú tej našej. Zrazu sa mi zmenil svet! “Niekto” ma povolal na miesto, kde to žilo a kde som videla ľudí, ktorí s Bohom žijú každý deň. Mohla som vidieť ľudí chváliť Boha v slo- bode a so zdvihnutými rukami, počuť sve- dectvá, a to bolo niečo iné v porovnaní s tým, čo som žila a poznala až do tej doby. Dotklo sa ma to a vyvolalo túžbu v mojom srdci po takejto rodine. Boh napĺňa potreby a túžby nášho srdca, ako som už neraz zažila! Haleluja! Cesta bola dlhá. Sprvoti aj kostol aj zhromaždenie, ale rozhodnu- tie nakoniec prišlo. Nie za jeden deň, ale Boh má svoje načasovanie a verím, že som nič nestratila. Som tam, kde mám byť. Som v rodine, ktorá miluje Boha, nieke- dy nedokonalo, ale verím tomu, že vrúc- ne a dokonalosť nás predsa ešte len čaká.
Rozhodla som sa ísť za Bohom a nikdy by som sa už nevrátila späť! Som vďačná za všetky hodnoty a lásku ktorá mi bola vštepená od rodičov a s Božou priazňou som schopná stavať a budovať “dom” ďalej a s väčšou perspektívou. Ziskala som viac ako som očakávala. Bol aj čas, keď dieťa z “dobrej rodiny”, slušne vychované, muselo pochopiť, čo znamená byť hriešny, a to nebolo ľahké. Veriť nebol problém, ale pochopiť význam kríža pre tak “dokonalú” osôbku trvalo istý čas. Prijať túto pravdu nie len rozumovo ale celou bytosťou bol proces. Ale každý má svoje vlastné boje...
Mením sa. Do môjho života prišla zmena charakteru, sloboda a radosť. Je to radosť slúžiť Pánovi a milovať ľudí v spoločenstve. Neskutočnú lásku k nedeľným zhromaždeniam by som už nemenila za nič na svete! A čím viac sú sťažené podmienky, tým viac srdce horí. Mala som možnosť byť v krajinách, kde si viera vyžaduje svoju daň, každodennú obetu, a preto si vážim čas a každú chvíľu, ktorú môžem prežiť medzi Božím ľudom v slobode. Je tak krásne žiť naplno, poznať dobro a zlo a byť neustále pod Božou ochranou a vede- ním. Za to, kde som vďačim len a len Bohu!