kc news Časopis

Keď chcete niekoho niečo naučiť, najprv zasejte zrniečko zvedavosti.

Zvedavosť

Stáli sme s otcom na balkóne a pozorovali hviezdy. Často som našim liezla na nervy množstvom otázok. Otec bol hlavným tvorcom môjho názoru na svet.
Tatko, existuje boh? A prečo niektorí ľudia veria v Boha, keď neexistuje? A čo mamouka, aj tí sú nevzdelaná a tak veria v boha? A kto napísal bibliu? Prečo jej ľudia veria, keď sú tam veci ktoré nie sú pravda? A ako vznikol vesmír? A čo bude, keď zomrieme? Prach si a v prach sa obrátiš. To je čudné. Takže veda všetko vyskúma a potom už nikto v boha veriť nebude? Áno. A ak sa chceš dobre mať, tak rob druhým to, čo chceš aby robili oni tebe.

Večery na internáte

Prvýkrát som okrem starkej stretla veriacich ľudí až na strednej. Pre mňa boli ako exotické zvieratá, čo patria do zoologickej. V dnešnej dobe sa obracať na nadprirodzené bytosti, keď už vieme ako vzniká blesk?
Ako môžete veriť v boha? Veď keby tu bol, nemohol by dopustiť vojny. A čo cirkev, križiacke výpravy, to sa bohu páčilo? To je kresťanstvo? A ako môže boh dopustiť smrť malých detí? A stvorenie sveta, za sedem dní? Veď už Darwin dokázal, že je tu evolúcia. A kde je ten boh, veď vo vesmíre ho neobjavili. A čo Ježiško?
A teraz, keď pôjdete na zábavu a potom ráno do kostola, čo to má aký zmysel? Sa vyspovedáš a boh ti odpustí? A prečo by mne mal niečo odpúšťať, veď som nič neurobila.
Iritovala ma bezmocnosť a poddávanie sa osudu u veriacich, veď máme všetko vo vlastných rukách. To že pôjdeš pred maturami do kostola ti nepomôže, ak si sa neučila.

Nový záujem

Cestou vo vlaku, z internátu domov, som stretla manželský pár. Pôsobili veľmi milo. Boli zhovorčiví na rozdiel odo mňa. Nepamätám si o čom sme sa rozprávali, čosi o kresťanstve, biblii. Vzbudili môj záujem, o bibliu, žili kresťanstvom a bolo to na nich poznať. Vtedy som sa rozhodla, že tú knihu si raz určite prečítam. Chcela som poznať pravdu.New Age
Po revolúcii sa aj do rozhlasu dostali rôzne nové veci. Začali vysielať aj transcendentálne meditácie:“... cítite ako sa vám teplo zo stredu rozlieva do celého tela, do ramien, rúk, až ku končekom prstov, do nôh. Teplo vás zalieva a vy sa sústredíte iba na bod v strede vášho tela...“ Hudba aj hlas boli príjemné. Aj ten pocit. Niečo mi však našepkávalo, že to je nebezpečná cesta, že sa môžem stať na tom závislou. Nikdy viac som to neskúšala. Mala som rada svoju slobodu.
Bol to môj prvý kontakt s New Age. Nie posledný.

Život po živote

Sestra priniesla domov knihu od R. Moodyho Život po živote. Príbehy ľudí, čo prežili klinickú smrť a zažili „tunel so svetlom“. Láskavým svetlom. Prvýkrát som zapochybovala, či tu predsa len nie je ešte nejaký svet mimo nás, svet čo nevidieť. Ale aký to je svet?

Zmenené životy

Po maturite sme si s dievčatami písali. Prvá, čo sa obrátila, bola Zuzka. Písala mi, ako sa jej život zmenil. Nechodí na zábavy, nefajčí, našla zmysel života. Bola som rada, že je konečne na dobrej ceste, ako ja. Naše listy sa stali pokračovaním večerov na internáte. Avšak s jej novým pohľadom na Boha.

Tvrdošijnosť

Po 4 rokoch som znova s Lýdiou bývala na internáte. Predtým sme si veľmi nerozumeli, presnejšie, neznášali sme sa. Nemala som inú možnosť, a tak som s obavou o spolunažívanie prijala túto ponuku. Lýdia začala chodiť na mládež. Vždy pozývala aj mňa a ja som tvrdošijne odmietala. Vždy. Nemohla som predsa ukázať, že ma to zaujíma, mňa ateistu. Ešte by som musela uznať, že na tom niečo je. Ďalšia spolubývajúca sa k nej po čase pridala. Ja som naďalej odolávala. A začala potichu žiarliť. Po pol roku Lyda musela zo školy preč a mňa už nemal kto pozývať na mládež. Za ten pol rok som však videla zmeny v jej živote, zmenu postojov, názorov, priorít.

Zlomenie

Bol večer pred akciou, ktorú som mala na starosti. Rozposlala som kopec pozvánok, odozva bola neistá. Vedela som, že ja s tým už nič neurobím. Príležitosť vyskúšať, či ten Boh funguje. Prvýkrát v živote som sa obrátila na Boha: Bože, ak naozaj si, tak zariaď aby prišli ľudia! Neprišiel nikto. No ja som prvýkrát v živote uznala, že Boh existuje. Bolo to veľké pokorenie. Pustila som Ho do svojej mysle. Boh ma zlomil. Zlomil môj odpor voči jeho autorite. Zlomil moju tvrdošijnosť.

Prvé bohoslužby

Cez letné prázdniny sme sa s babami stretli u Zuzky v Tatrách. Zobrali ma na bohoslužby. Prvýkrát na bohoslužbách, akýchkoľvek. Chvály, kázeň, biblia v rukách, radosť. No najviac si pamätám modlitby v jazykoch a modlitby za uzdravenie. Čo to som už z biblie prečítala, vedela som o čo asi ide, ale naozaj to funguje? Čo to je za moc, čo z cholerickej Zuzky urobila pokojného človeka? Čo z človeka, ktorý ma moc v láske nemal urobil moju priateľku?

Biblia

Pred intrákmi rozdávali malé gedeonky. Konečne som mohla čítať a pátrať po pravde. Čítala som a prihovárala sa k Bohu. Pýtala sa, čo je pravda.
Nosila som ju so sebou do vlaku, všade. Boh sa pyšným protiví ale pokorným dáva milosť. To ma dostalo. Ak som dovtedy nevedela, aký hriech som spáchala, a prečo by som mu mala niečo vyznávať, zrazu mi svitlo. Pýcha.
Keď som prišla k Prísloviam, fascinovali ma. Múdrosť Šalamúnova. Zatúžila som po nej. Bola to prvá vec o ktorú som Boha žiadala. Prekvapovalo ma, koľko z toho, v čom ma vychovávali rodičia je v biblii, miluj blížneho svojho, nerob druhým to, čo nechceš aby oni robili tebe. Zistila som, že desatoro mám už dávno zakorenené v srdci, okrem toho prvého – nebudeš mať iných bohov...
Ja čo som vždy verila iba dôkazom a faktom, som zrazu začala veriť svojim dojmom a pocitom.

Prvý zbor

Išla som prvýkrát do zboru. Sama, bez pozvania. Na konci bola výzva na verejné vyznanie svojej viery. Bolo to pre mňa neprirodzené, ísť dopredu, no keďže som bola poučená: „Kto mňa vyzná pred ľuďmi, toho aj ja vyznám pred svojím otcom...“, išla som. Úprimne, tento krok už nič nezmenil, obrátila som sa už predtým doma. Iba správa o mojom obrátení sa rýchlejšie dostala k tým, čo sa za mňa modlili.

A tak ďalej ...

Svedectvo by mohlo od tohto bodu pokračovať, ako sa obrátili ďalší naši spolužiaci, ako som začala chodiť do zboru, dostala vysnívanú prácu, ako ma Boh dostal do Trnavy, ako naplnil moje túžby či v práci, či v záujmoch, či v službe s mládežou, dorastom, v chválach, spoluprácou s bývalými narkomanmi, diskusnými klubmi, či štúdiu teológie. Ako sa o mňa staral a stará.
Zažila som mnoho dobrých aj ťažkých chvíľ, zažila som obdobie, keď som pochybovala, či naozaj chcem kráčať ďalej touto cestou, keď som sa Bohu nedokázala prihovoriť.
Ale stále som vedela, že Boh so mnou je. Že to vidí. Že to, čo sa deje sa musí diať z mne neznámych dôvodov, ktoré možno nikdy nezistím.
Vedela som, lebo som Boha a jeho slovo spoznávala v dobrých časoch, lebo to, čo som zažila s Bohom mi nikto z mysle ani srdca nevymaže. A viem, že modlitby blízkych súrodencov, ktorí za mnou v najťažších chvíľach stáli, mi nedovolili nejsť ďalej smerom, ktorým som sa raz vydala.

Neviem, kedy som sa presne obrátila. Ale viem, že to nemôžem a nechcem vrátiť späť...